.pod lampou s profesorom Krčmérym: Čo sme podcenili, ako prežiť druhú vlnu a kedy si vydýchneme
1 hr 27 min
Ako dlho bude Slovensko znehybnené? Čo sa stane, ak to nepomôže? Ako sa dá žiť bez vzťahov, dotykov, kultúry a športu? Kedy sa obmedzenia skončia?
Dejiny
Dejiny
SME.sk
Ostnaté drôty, pozorovateľne a svorky psov. Ako vyzerala železná opona za Bratislavou?
Štyri desaťročia tvorila súčasť života v komunistickom režime a bariéru, ktorú sa zdalo takmer nemožné prekonať. Vari nič necharakterizovalo túto dobu lepšie než práve železná opona – ostro strážená hranica Československa s tzv. kapitalistickými krajinami – teda so západným Nemeckom a Rakúskom. Hoci mala chrániť, v skutočnosti držala vo väzení milióny ľudí. Pohraničná stráž, ktorá dozerala na pohyb v blízkosti hraníc, sa preto stala jednou z najrepresívnejších a najobávanejších zložiek režimu. Dokladajú to stovky zabitých ľudí, ktorí neuspeli vo svojej snahe prejsť na druhú stranu a dostať sa do slobodného sveta. Takáto hranica z ostnatého drôtu, napojeného na elektrické napätie, so strážnymi psami a pozorovateľňami na každom rohu bola tiež len pár kilometrov od Bratislavy. Dnes ju pripomína pamätník Brána slobody pod hradom Devín, na ktorom nájdeme mená všetkých, ktorí na týchto krvavých hraniciach zomreli. Ako fungovala obávaná Pohraničná stráž a v akom režime sa odohrával život v pohraničných obciach? A ako sa dnes staráme o historickú pamäť, ktorá poukazuje na zločiny komunizmu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Petrom Miklem z Ústavu pamäti národa. Tento diel podcastu Dejiny vychádza s podporou Bratislavského samosprávneho kraja, o jeho aktivitách na zachovanie historickej pamäti v okolí Bratislavy preto hovorí aj Ján Mitáč z oddelenia kultúry BSK.
51 min
Zoom
Zoom
SME.sk
Máme sa báť dánskej mutácie koronavírusu?
Vedieme vojnu. Tento zápas o prežitie je vlastne podstatou prirodzeného výberu a ten zase základným kameňom evolúcie. Vedieme takúto vojnu s mirkóbami, a tie zároveň medzi sebou. Bunky sa zase bránia pred nákazou vírusmi a tie sa pokúšajú meniť a mutujú. Áno, platí to v prírode aj pre nový koronavírus... otázkou teda je, či sa máme takýchto mutácií báť. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či by sme sa mali báť nových mutácií koronavírusu, ako sa vplyv prostredia podpísal na našich dávnych príbuzných i ako mizne voda na Marse. Krátke správy z vedy Simulácie naznačujú, že samotné geoinžinierstvo nedokáže zastaviť globálne otepľovanie, ak bude naďalej rásť množstvo skleníkového plynu v atmosfére. Výskum totiž ukázal, že napríklad rozprášiť v stratosfére častice odrážajúce slnečné lúče pomôže len do istej miery, skleníkové plyny by totiž dokázali poškodiť aj túto vrstvu. Počasie na Jupiteri a Saturne sa môže riadiť inými mechanizmami ako počasie na Zemi. Modely ukázali, že počasie na týchto veľkých planétach riadia vnútorné, podpovrchové procesy planét, nie tie atmosférické. Ultrafialové žiarenie môže byť ešte väčším rizikom pre vznik rakoviny kože, ako sme sa domnievali. Pokusy na kvasinkách ukázali, že UV žiarenie spôsobuje širšie a nebezpečnejšie spektrum mutácií buniek, než sa vedci dosiaľ domnievali. Stavebné prvky potrebné na život sa mohli vyformovať ešte predtým, ako vznikli hviezdy. Niektoré jednoduché aminokyseliny totiž dokážu vzniknúť v podmienkach panujúcich v medzihviezdnych mrakoch, a to ešte predtým, ako sa sformujú prvé hviezdy a planéty. Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.
12 min
Rozhovory ZKH
Rozhovory ZKH
SME.sk
Buddy Lukáš: Deti v domovoch majú materiálne všetko, potrebujú náš čas a pozornosť
"Človeku to dosť rozširuje obzory. Čím je človek starší, obklopuje sa podobnými ľuďmi, ktorí majú podobnú životnú úroveň. Podľa mňa je fajn vyjsť z komfortnej zóny a zrazu vidieť inú skupinu ľudí a zistiť, že častokrát tie problémy, ktoré my riešime, sú malicherné a veľká časť spoločnosti rieši niečo úplne iné. Je to taká očista, človek si prečistí hlavu a vie sa dostať do iného prostredia," hovorí Lukáš Madleňák o programe Tvoj Buddy, ktorý prepája dobrovoľníkov s deťmi z detských domovov a robí z nich kamarátov. "Keď sa do toho človek dostane, tak zistí, že po materiálnej stránke tým deťom nič nechýba. Veľa ľudí má pocit, že by pomohlo, keby tam doniesli hračky a tablety, ale paradoxne tie deti toho majú často nadbytok. Práve tá časť, ktorá im chýba, je emocionálna, a toto práve rieši program Buddy. Ja osobne nie som zástanca, že raz ročne pošlem 20 eur nejakej organizácii a mám dobrý pocit, že som niečo urobil pre spoločnosť. Radšej naozaj priložiť ruku k dielu, každý podľa toho, koľko toho zvládne, ale takáto adresná pomoc deťom je omnoho lepšia a to je práve to, čo tým deťom chýba," dodáva o tom, prečo má program Tvoj buddy pre deti zmysel. Nie je to veľká zodpovednosť? A nestojí to veľa času? Čo najviac chýba deťom z detských domovov? A ako sa stať kamarát Buddy? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s dobrovoľníkom v programe Tvoj buddy Lukášom Madleňákom.
13 min
Search
Clear search
Close search
Google apps
Main menu