Žiarila na nej aj Vlhová. Slováci priniesli z olympiády mládeže šesť medailí
25 min
Na premiérových hrách v Innsbrucku 2012 si Petra Vlhová vybojovala zlato v slalome, o štyri roky neskôr v Lillehammeri 2016 sme sa tešili zo striebra hokejistu Sebastiána Čederleho v súťaži individuálnych hokejových zručností. V Lausanne 2020 získala monobobistka Viktória Čerňanská striebro, hokejový tím dievčat bronz. Z hokejového turnaja 3x3 miešaných tímov navyše na Slovensko prišli dve bronzové a dve strieborné medaily, tie sa však do medailovej bilancie krajín nepočítali. V konkurencii 79 národných olympijských výborov tak Slovensko obsadilo 25. priečku. Slovenská výprava sa predstavila v meste, ktoré je sídlom Medzinárodného olympijského výboru pod vedením vedúceho výpravy Borisa Demetera, ktorý je ďalším hosťom Olympijského podcastu. Náš redaktor Stanislav Benčat sa ho pýtal nielen na medailové úspechy slovenskej výpravy, ale aj iné témy. Čo sa teda v podcaste dozviete? Aká bola atmosféra počas olympijských hier v Lausanne? Zvládli tínedžeri dodržiavať životosprávu a večierku v olympijskej dedine? Môžu sa presadiť mladí športovci aj na veľkých olympijských hrách? Ako pomohla výprave ambasádorka Anastasia Kuzminová? Nemala ruská výprava problémy s dopingom?
Dejiny
Dejiny
SME.sk
Dejiny, americkí prezidenti: Lincoln bojoval za slobodu všetkých
„V Spojených štátoch a na celom území, podliehajúcich ich jurisdikcii, je zakázané otroctvo a nevoľníctvo, pokiaľ nejde o výkon trestu za spáchaný a riadne dokázaný zločin.“ Tak znie 13 dodatok Ústavy Spojených štátov amerických prijatý z roku 1865. Napriek svojej stručnosti a strohej formulácii bol tento dodatok výsledkom dlhého boja a osobného príbehu človeka, ktorý ovplyvnil americký národ ako málo kto. Abraham Lincoln bol mužom v správnej chvíli na správnom mieste a napriek tomu, že pochádzal z jednoduchých pomerov amerického stredozápadu, vypracoval sa nielen na najvyšší úrad v krajine, ale stal sa tiež autoritou, ktorú ani po viac ako jeden a pol storočí nikto nespochybňuje. S povesťou outsidera, ktorý svoje vynikajúce vzdelanie nadobudol usilovným samoštúdiom, úspešnou právnickou praxou a svojimi mimoriadnymi životnými skúsenosťami, mohol Abraham Lincoln osloviť naozaj každého človeka v Amerike. Jeho politické prejavy sa stali senzáciou vo svojej dobe a napriek hlbokej kríze, ktorým Spojené štáty v polovici 19. storočia prechádzali, dokázal zmobilizovať podstatnú časť svojho národa. Posunúť svoju krajinu k zásadnej morálnej premene a zároveň ju udržať napriek občianske vojne a vnútorným rozporom pohromade sa zdala byť mimoriadne ťažká úloha. Abraham Lincoln ju zvládol. Jaro Valent z časopisu Historická revue so preto o tomto výnimočnom americkom prezidentovi rozpráva s Oliverom Zajacom z Historického ústavu SAV.
52 min
Rozhovory ZKH
Rozhovory ZKH
SME.sk
Korčok: Nemám pri Rusku červené oči, ale som slovenský minister a hájim naše záujmy
"Ja by som chcel, aby nielen vo vzťahu k Rusku ale aj, sme začínali robiť zahraničnú politiku tak, že čo slúži nášmu záujmu. Ja nemám krvavé oči voči Rusku. Viem, že mi to mnohí podsúvajú, lebo celý život som diplomaticky strávil v západnej časti sveta, naposledy v Spojených štátoch. Všetci konšpirátori majú eldorádo. Ale nemám červené oči voči Rusku, nemám žiadnu predpojatosť. Vyprosujem si invektívy voči mne, že mám nepriateľský postoj voči ruskému národu. Ja som slovenský minister zahraničných vecí, zastávam slovenský postoj k tejto krajiny. Chcem, aby sa vzťahy s Ruskom dostali do reálneho pragmatického stavu, aby sme pomenovali tam, kde splupracovať môžeme. A zároveň áno, je to aj partner, ktorého označujeme za bezpečnostnú výzvu. Ten postoj má mať vecný pragmatický charakter," hovorí minister zahraničných vecí Ivan Korčok o vzťahu k Rusku. "Andrej Danko si urobil z bilaterálnych vzťahov voči dôležitej krajine svoju vlastnú strannícku agendu. Posunul vzťahy s Ruskom do emotívnej rodiny. Či nás to nejako trvalo poškodilo? To si netrúfam povedať, skôr je podstatné ako sa k tejto téme budeme stavať teraz a ja som rád, že v tomto má táto vláda jednoznačné postoje. Ja s Borisom Kollárom som hneď po nástupe komunikoval a komunikujem dodnes, povedal som mu jasne svoje postoje a mne Boris Kollár vtedy povedal, áno, jeho postoje v tomto sú zreteľné, má voličov, ktorým sú tieto postoje sympatické, ale na druhej strane, a zatiaľ ten postoj drží, ako predseda parlamentu si uvedomuje, že reprezentuje Slovenskú republiku. On aj jeho poslanci sa podpísali pod programové vyhlásenie vlády a drží basu," odpovedá na otázku, ako veľmi poškodilo správanie sa Andreja Danka v pozícii predsedu parlamentu slovenskej diplomacii Ivan Korčok. Ako pokračuje zablokovanie rozpočtu Maďarskom a Pošskom? Aká je budúcnosť V štvorky? A má ešte pre Slovensko zmysel? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom.
32 min
More episodes
Search
Clear search
Close search
Google apps
Main menu