Tech_FM
Tech_FM
Jan 22, 2021
Pre mačky je ako heroín, preto milujú istú rastlinu
Play • 10 min

Majitelia mačiek o tom hovorili už dlho: vie sa, že mačky priťahuje istá rastlina, kocúrnik obyčajný. Vedelo sa tiež, že mačky sa oň trú a potom sa cítia šťastné.

Ale až teraz vedci zistili, prečo to robia. A aké výhody môžu mať isté látky z týchto rastlín nielen pre mačky, ale ako by mohli byť užitočné aj pre ľudí.

Iný tím zase ukázal, ako by sa dali využiť látky, ktoré produkujú isté kvasinky žijúce kilometre pod morskou hladinou.

Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

– 

Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

– 

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty 

– 

Podporte vznik podcastu TECH_FM a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast 

– 

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme 

– 

Ďakujeme, že počúvate podcast TECH_FM 

Zoom
Zoom
SME.sk
Legenda o Merlinovi mohla mať pravdu
Tá legenda má stovky rokov, dokonca takmer tisíc. A v princípe hovorí, že dávny Merlin vytvoril Stonehnege. A nie len tak ledajako, kamene premiestnil a získal ich z magického kruhu kdesi v Írsku. Lenže teraz sa zdá, že tie kamene naozaj ktosi premiestnil. A pochádzajú z vtedajšieho Írska. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, ako to je s čudnými kameňmi dávnovekého kultového miesta, ako správne nosiť dve rúška a kedy zvyšujú ochranu pred koronavírusom i ako vedci preskúmali najstaršiu DNA na svete. Krátke správy z vedy Vedci objavili zrejme najstarší hudobný nástroj z lastúry. Našli ju v depozitoch múzea vo francúzskom meste Toulouse, na lastúru zrejme správcovia zabudli. Lastúra je približne 17-tisíc rokov stará a objavili ju v roku 1931 v jaskyni v Pyrenejach. Archeológovia ju pôvodne považovali za rituálny pohár. Náznaky o existencii Deviatej planéty v diaľavách našej slnečnej sústavy podľa niektorých vedcov ustupujú. Medzinárodný tím astronómov totiž oznámil, že neobjavil žiadne transneptúnske telesá, ktoré by vykazovali anomálie naznačujúce prítomnosť hmotnej planéty. Nový výskum naznačuje, že myši, ktoré žijú dlho v prítomnosti človeka, sú lepšie v riešení problémov. Experimenty s hlodavcami z rôznych oblastí sveta ukázali, že čím dlhšie ľudia a myši žili ako druhy vedľa seba, tým boli myši šikovnejšie. Používanie herbicídov zvyšuje v pôde prítomnosť baktérií odolných voči antibiotikám. Tieto látky totiž menia aj vlastnosti mikrobiálnych komunít, výsledkom je, že narastá výskyt takých druhom mikróbov, ktoré nesú gény rezistencie voči liekom. Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
13 min
Silný výber
Silný výber
silnyvyber
Silný výber rozhovory - Joseph Beuys, kontroverzný umelecký aktivista na poli environmentalistiky a ľudských práv…
SILNÝ VÝBER ROZHOVORY - ROBO ŠVARC O JOSEPHOVI BEUYSOVI V podcaste sa Marťo rozprával s veľmi zaujímavým hosťom. Robo Švarc, slovenský umelec a performer, priblížil v rozhovore postavu významného nemeckého postmoderného umelca Josepha Beuysa, ktorý by tohto roku oslavil sté narodeniny a Goetheho inštitút pre vás pripravil sériu prednášok, workshopov a diskusií o jeho pôsobení na poli environmentalistiky, svetového umenia a ľudskej rovnoprávanosti. V podcaste sa, okrem iného, dozviete, čo to je sociálna plastika, kde sú začiatky moderného environmentálneho umenia a čo si môžme odniesť aj my z diela Josepha Beuysa do budúcnosti. Vypočujte si interný crossover podcastu Silný výber a podcastu Kunstfilter. Pozývame vás, milí poslucháči, týmto odoberať aj podcast Kunstfilter, ktorý je venovaný výtvarnému umeniu na Slovensku a aj vo svete. Program Goetheho inštitútu k 100. výročiu narodenia Josepha Beuysa https://www.goethe.de/ins/sk/sk/kul/sup/beu.html Tu môžete v predpredaji podporiť knihu Roba Švarca - Non exit https://thisisnotatape.com/knihy/ Tu môžte sledovať podcast Kunstfilter https://kunstfilter.podbean.com Tu môžte sledovať náš Instagram https://www.instagram.com/podcast_silnyvyber/ Tu môžete sledovať náš Facebook https://www.facebook.com/silnyvyber Tu môžete sledovať náš Twitter https://twitter.com/SVyber
1 hr
Dejiny
Dejiny
SME.sk
Deväť obrazov komunizmu: Strach bol nástrojom komunistickej moci
„Chápem ako; nechápem prečo. Najhorší nepriateľ človeka je jeho nervový systém.“ To je krátky úryvok z kultového románu 1984 od George Orwella. Hoci nás tieto slová prenášajú do fiktívneho románového sveta, v ktorom na všetko a na všetkých dohliada pozorné oko Veľkého brata, v istom zmysle nejde len o fantáziu, ale o pozoruhodnú reflexiu prítomnosti či dokonca až prorockú predpoveď. Keď v roku 1949 tento britský spisovateľ dokončil toto svoje vari najznámejšie literárne dielo, Európa už dobre poznala dva totalitné režimy, pričom jeden z nich prežil aj zničujúcu druhú svetovú vojnu. Komunizmus, so všetkými svojimi politickými procesmi, čistkami a Veľkým terorom mohol bez zveličenia poslúžiť ako románová predloha, ktorej leitmotívom je strach. Bez pochopenia tejto ľudskej emócie je len s ťažkosťami možné vysvetliť udalosti, ktoré sa odohrávali aj v Československu po komunistickom prevrate vo februári 1948. Na ľavicu obžalovaných sa nedostávali len skutoční či domnelí protivníci režimu, ale aj jeho poprední činitelia. Koleso násilia, ktoré sa roztočilo, postupne vťahovalo do svojich kruhov čoraz viac ľudí, prostredníctvom rezolúcií či podpisových akcií napokon aj celú populáciu, ktorá žiadala pre obžalovaných najvyšší trest. Do akej mieri dokáže človeka ovládať strach a ako s ním pracovala komunistická mašinéria na získanie a upevnenie svojho monopolu moci? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o strachu v komunizme s historikom Milanom Bártom a psychologičkou Kristínou Buškovou z Ústavu pro studium totalitních režimu v Prahe. Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na _sme.sk/podcasty_ – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné _SME.sk_ na _sme.sk/podcast_ – Odoberajte aj denný newsletter _SME.__sk_ s najdôležitejšími správami na _sme.sk/__suhrnsme_ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
54 min
Pravidelná dávka
Pravidelná dávka
pravidelnadavka.sk
193. Rozhovor s Petrom Jedličkom: Ak majú aj rastliny vedomie, musíme ich prestať jesť?
Dnes sa rozprávam s neurovedcom Petrom Jedličkom a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:----more---- * Čo je to vedomie a prečo neexistuje žiadna ustálená definícia? * Prečo má vedomie viacero úrovní a majú tú najvyššiu len ľudia? * Ako súvisí s vedomím pamäť, úmyselnosť nášho konania a slobodná vôľa? * Je vedomie zdrojom morálky? * A aký druh vedomia majú zvieratá a dokonca aj rastliny? Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť: Peter Jedlička je neurovedcom pôsobiacim v Nemecku. Vyštudoval medicínu na LF UK, na ktorej po výskumnom pobyte vo Frankfurte obhájil PhD týkajúce sa výpočtových modelov nervových buniek. V roku 2010 získal cenu Petra Fedora za neurovedný výskum hipokampu. Po zahraničných stážach v Dunedine (Nový Zéland) a v Paríži sa vrátil do Frankfurtu, kde v roku 2014 získal docentúru na neuroanatómii. Od roku 2017 pôsobí ako profesor pre počítačové modelovanie v tzv. 3R-Centre na univerzite v Giessene. Je autorom viac ako 40 článkov v renomovaných vedeckých časopisoch a k jeho hobby patrí filozofia mysle. Súvisiace dávky: * PD#130: Singer a etika zvierat, http://bit.ly/davka130 * PD#97: Aristoteles o duši, http://bit.ly/davka97 * PD#4: Základné morálne teórie, http://bit.ly/davka004 Ďalšie odporúčania, ktoré zazneli v rozhovore: * trochu starší, ale stále veľmi dobrý prehľadový článok o vedomí a neurovede, opisujúci tri stupne vedomia (s. 2): https://bit.ly/3dyD4oQ * rozhovor s Františkom Baluškom o možnom vedomí rastlín: http://bit.ly/3pCUd3m * vedecká polemika o zmysluplnosti pojmu rastlinné vedomie (žiaľ, zamknutá, ale dá sa požiadať autorov emailom o preprint): https://bit.ly/2OP4dJU * článok Ladislava Kováča o kognitívnej biológii, v ktorom spomína aj molekulárnu kogníciu (rozpoznávanie): https://bit.ly/2NM5W2k * kniha Josepha LeDouxa pripisujúca vedomie iba niektorým vyššie vyvinutým zvieratám a ľuďom: http://bit.ly/37ztApJ * kniha Arthura Rebera argumentujúca, že prvé vedomé mysle sa v evolúcii objavili už s jednobunkovcami: https://bit.ly/2MgkBCw * recenzia Petra Jedličku, v ktorej porovnáva oba prístupy (žiaľ tiež zamknutná, ale na požiadanie emailom autor môže poslať preprint): https://bit.ly/3bpxmDg * dva rozhovory s Petrom na podcaste Kvantum ideí: o neurovede a filozofii (http://bit.ly/3bsRa8z) a o kvantovom mozgu (http://bit.ly/2Zyyr6f *** Podpor nás na 👉 patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom 👉pravidelnadavka.sk / ďakujeme
1 hr 7 min
Search
Clear search
Close search
Google apps
Main menu